Lymeská borelióza (LB) patrí medzi infekčné ochorenia prenášané kliešťami (v Európe najmä druhom Ixodes ricinus) vyvolané spirochétou komplexu Borrelia burgdorferi sensu lato, s fenotypovo a genotypovo odlišnými druhmi B. garinii, B. afzelii a B. burgdorferi sensu stricto. Infekcie spôsobené B. burgdorferi sensu stricto majú súvislosť so špecifickými artritickými symptómami, kým infekcie vyvolané B. garinii sú spojené s neurologickými a u B. afzelii s kožnými komplikáciami. Diagnostika LB sa opiera o anamnézu (hlavne o epidemiologické údaje o prisatí kliešťa) a o klinický obraz. Špecifická laboratórna diagnostika môže prispieť k spresneniu, resp. k potvrdeniu klinickej diagnózy.
Protilátkovú odpoveď pri LB výrazne ovplyvňujú jednotlivé štádiá ochorenia. Pacienti s erythema chronicum migrans sú spravidla séronegatívni. Asi 50 % týchto pacientov môže byť séropozitívnych, najmä v triede IgM. Frekvencia séropozitivity sa zvyšuje s dĺžkou trvania choroby a s prechodom do chronických štádií. Izolovaná pozitivita IgM u pacientov s predpokladaným chronickým typom postihnutia svedčí skôr proti diagnóze LB. Niektorí pacienti s typickou klinickou symptomatológiou nemusia mať detekovateľné diagnosticky významné koncentrácie protilátok.
Pri interpretácii pozitívneho sérologického vyšetrenia treba brať do úvahy aj to, že asi 20 % zdravých asymptomatických jedincov môže mať pozitívne tieto protilátky ako prejav prekonanej infekcie. Pri séronegativite, v prípade pacientov s typickou klinickou symptomatológiou LB, ktorí neboli liečení antibiotikami, môže ísť o prejavy včasnej LB. Tu treba opakovať vyšetrenie v 3-4 týždenných intervaloch a ak je opakované vyšetrenie pozitívne, nemožno vývoj LB vylúčiť.
