Fosfor

Telo dospelého človeka obsahuje približne 25 000 mmol fosforu. Z celkového množstva sa približne 80% nachádza v kostiach, 20% v bunkách svalov a viscerálnych orgánov a 1% v ECT. V sére je 12% viazaných na bielkoviny, 35% viazaného s vápnikom a magnéziom a 53% je voľného. Najvyššie hodnoty fosforu v sére sú u novorodencov, vekom sa koncentrácia fosforu v sére znižuje. Nie sú rozdiely fosfatémie v závislosti od pohlavia. V priebehu dňa sa fosfatémia zvyšuje, najvyššie hodnoty sú vo večerných hodinách. Medzi hlavné funkcie patrí účasť na tvorbe kostí a zubov, metabolizme glukózy a lipidov, udržiavaní acidobázickej rovnováhy, na skladovaní a prenose energie. Koncentráciu fosforu v sére ovplyvňuje jeho absorpcia v čreve, renálna exkrécia a výmena v kostiach a bunkách mäkkých tkanív. Absorpcia fosforu v čreve sa mení v priamej závislosti od príjmu fosforu. Vitamín D a parathormón ovplyvňujú absorpciu fosforu len nepatrne. Obličky výrazne participujú na regulácii fosfatémie a vyrovnávajú veľké výkyvy v jeho príjme. Výmenu fosforu v kostiach ovplyvňuje vápnik, vitamín D, parathormón a kalcitonín. Na ukladanie fosforu v kostiach je potrebné dostatočné množstvo vápnika a fyziologické množstvo vitamínu D, parathormónu a kalcitonínu. Pri deficite vápnika a pri nadmernom množstve parathormónu a vitamínu D sa fosfor vyplavuje z kostí. Pri hyperkalcitonémii sa fosfor vo zvýšenej miere ukladá do kostí. Z buniek sa vyplavuje pri katabolických procesoch. Stanovenie koncentrácie pomáha pri diagnostike porúch obličiek a acidobázickej rovnováhy, pri detekcii endokrinných a skeletálnych porúch a porúch metabolizmu vápnika.