Benzodiazepíny

Benzodiazepíny sa používajú v terapii ako anxiolytiká, antikonvulzíva, myorelaxanciá, sedatíva, hypnotiká. Jedná sa o vôbec najpoužívanejšie psychofarmaká. Ich deriváty navodzujú spánok, tlmia limbické, talamické a hypotalamické okruhy, emotívne senzorické a vegetatívne vzruchy. Zvyčajne sa podávajú orálne, dobre sa vstrebávajú z tráviaceho traktu – vtedy sa metabolizujú v pečeni, alebo je možné intravenózne podanie. Pečeňové ochorenia a vyšší vek predlžujú odbúravanie benzodiazepínov. V moči je možné dokázať benzodiazepíny, prípadne ich metabolity aj po dlhšej dobe, v prípade dlhodobo pôsobiacich preparátov a dlhodobejšieho užívania rádovo aj niekoľko týždňov. Benzodiazepíny sú relatívne málo toxické, nie je ľahké sa nimi predávkovať. Benzodiazepíny vyvolávajú psychickú aj telesnú závislosť. Rýchlo stúpa tolerancia, dlhodobí pravidelní užívatelia sa môžu dostať až na desiatky tabliet denne. Anxiolytiká všeobecne sú lieky často užité na začiatku drogovej závislosti a patria medzi iniciačné drogy. Pri chronickej závislosti je postihnutý mozog a vnútorné orgány, potom postupne tkanivá, svaly, tuk. Symptómy na telesnej úrovni, čo sa týka odvykacieho stavu väčšinou zahŕňajú svalové zášklby, tras, nechutenstvo, potenie, nespavosť. Vážnejší priebeh môže viesť až k epileptickým kŕčom, môže dôjsť až k úmrtiu. Psychické príznaky nedostatku drogy sa najčastejšie prejavujú ako podráždenosť, úzkosť, niekedy agresivita, pocity derealizácie /pocit ako divák v odcudzenom svete/. Benzodizepíny prechádzajú placentárnou bariérou a tiež do materského mlieka a môžu vyvolať poškodenie plodu alebo narodeného dieťaťa.