Glukóza je jedným z najdôležitejších zdrojov energie a jej plynulá dodávka do buniek a možnosť utilizácie je základným predpokladom udržania životných pochodov. Udržovanie hladiny glukózy v cirkulujúcej krvi vo fyziologických hraniciach na lačno a po jedle, je výsledkom správnej funkcie regulačných mechanizmov – pankreatického inzulínu na jednej strane a antiinzulínového účinku ďalších hormónov (glukagón, tyroxín, katecholamíny, glukokortikoidy, rastový hormón) na druhej strane, ďalej na schopnosti pečene vychytávať, metabolizovať a uvoľňovať glukózu a schopnosti periférnych tkanív glukózu utilizovať.
Z organizmu uniká obličkami za fyziologických podmienok iba v malom množstve, pretože prakticky celé množstvo, ktoré prejde glomerulárnou filtráciou je resorbované v proximálnom tubule. Pri prekročení obličkového prahu prechádza do moča v patologických množstvách.
