Telo dospelého človeka obsahuje približne 30 000 mmol vápnika. Z uvedeného množstva sa 99 % nachádza v kostiach, 1 % extraoseálne a to väčšina extracelulárne, intracelulárne je len v nepatrnom množstve. V sére sa vápnik nachádza viazaný na bielkoviny a vo forme ultrafiltrabilného vápnika. 95 % z ultrafiltrabilného vápnika tvorí ionizované kalcium, zvyšok je viazaný v komplexoch s citrátmi, fosfátmi a bikarbonátmi. Metabolizmus vápnika zaisťuje jeho absorpcia v čreve, jeho exkrécia obličkami a výmena v kostiach.
Metabolické procesy reguluje parathormón, vitamín D a kalcitonín. Parathormón zvyšuje kalciémiu vyplavovaním kalcia z kostí a zvyšovaním absorpcie vápnika v čreve a reabsorpcie vápnika v obličkových tubuloch. Aktívny metabolit vitamínu D, 1,25-dihydroxycholekalciferol zvyšuje kalciémiu zvyšovaním absorpcie vápnika v čreve stimulovaním tvorby bielkoviny viažúcej kalcium v črevných bunkách, ktorá je potrebná pre absorpciu vápnika aktívnym transportom.
Kalcitonín znižuje kalciémiu stimuláciou mineralizácie kostí. K hlavným funkciám patrí účasť na tvorbe kostí, hemokoagulácii, tvorbe kinínov, neuromuskulárnej dráždivosti, permeabilite bunkových membrán, funkcií srdca, uvoľňovaní a účinkoch hormónov. Koncentrácia vápnika v sére je výsledkom pôsobenia fyziologických, patofyziologických, endogénnych aj exogénnych faktorov pôsobiacich synergicky aj antagonisticky. Hyperkalciémia môže byť preto dôsledkom deficitu vápnika, ak sa pri deficite vyvinie sekundárny hyperparatyreoidizmus a naopak, koncentrácia vápnika v sére môže byť pri hyperparatyreoidizme normálna, ak sa vyvinie renálna insuficiencia. Indikáciou na vyšetrenie je skríning a diagnostika porúch metabolizmu vápnika.
