CD3+ T lymfocyty – sú zrelé T lymfocyty, ktoré začínajú imunitnú odpoveď organizmu, sú sprostredkovateľmi v špecifických odpovediach na antigén a regulujú činnosť ostatných leukocytov pomocou rozpustných faktorov, ktoré produkujú. Význam majú pri monitoringu imunitného stavu.
CD4+ T lymfocyty – označujú sa ako pomocné T lymfocyty (helpery), majú indikačnú funkciu v interakcii T bunka – T bunka, T bunka – B bunka a T bunka – makrofág. Hrajú centrálnu úlohu v reguláciách imunitnej odpovede. Ich význam spočíva v tom, že slúžia na monitorovanie imunodeficitných stavov a na sledovanie efektu imunomodulačnej liečby.
CD8+ T lymfocyty – označujeme ich ako supreserovo – cytotoxické T lymfocyty, majú dôležitú úlohu v regulácii imunitnej odpovede, ktorá je založená na ich supresorovom alebo cytotoxickom účinku. Ich význam spočíva v tom, že slúžia na charakterizáciu imunodeficitov a autoimunitných ochorení.
CD19+ B lymfocyty – regulujú B bunkovú aktiváciu a proliferáciu. Označujú sa aj ako plazmatické bunky. B lymfocyty produkujú protilátky bielkovinového charakteru, ktoré označujeme ako imunoglobulíny. Sú zložkou špecifickej humorálnej protilátkovej imunity. K ich aktivácii dochádza pri styku s antigénom. Označujeme ich aj ako pamäťové bunky, pretože pri kontakte s rovnakým antigénom je tvorba protilátok oveľa rýchlejšia a imunitná reakcia je tak oveľa silnejšia.
NK bunky (CD16+56+) – pôsobia cytotoxicky na bunky infikované vírusmi alebo nádormi, jednou z hlavných úloh je vyhľadávanie a ničenie buniek s nedokonalými bielkovinami. Pri ničení takejto cieľovej bunky je spustená lýza a NK bunky uvoľnia lyzujúce enzýmy a cytotoxíny (perforíny), po lýze sa NK bunky oddelia od mŕtvej bunky a asi po dvoch hodinách obnovia svoju schopnosť útočiť opäť na ďalšie cieľové bunky. Indikáciou k vyšetreniu NK buniek sú aj stavy spojené s častými herpetickými infekciami.
CD3+HLADR+ – ich zvýšený počet kopíruje zapojenie špecifickej imunity do obrany organizmu
