IgM je protilátka tvoriaca asi 10% imunoglobulínov, je to imunoglobulín primárnej imunitnej odpovede a membránový antigénny receptor na neaktivovaných B-lymfocytoch. Imunoglobulín IgM je prvá protilátka, ktorá sa zjavuje po vstupe antigénov do tela. Je možným aktivátorom komplementu a slúži ako opsonizér a aglutinátor pri asistencii fagocytárnemu systému počas eliminácie mnohých druhov mikroorganizmov. Tvorí prirodzené protilátky izotypu IgM (krvný skupinový systém AB0, chladové aglutiníny, Wassermanove protilátky, antityreoglobulínové protilátky, reumatoidné faktory). Už od 20. týždňa tehotnosti môže plod tvoriť IgM ako odpoveď na intrauterinnú infekciu. Koncentrácia na konci 4. mesiaca života dosahuje asi 50% hodnôt dospelých. Hodnoty dospelých sa dosiahnu vo veku 8 – 14 rokov.
Zvýšené hodnoty IgM môžu byť pri AIDS, aktinomykóze, reumatoidnej artritíde, brucelóze, cirhóze, hepatitíde, cystickej fibróze, subakútnej bakteriálnej endokarditíde, dysgamaglobulinémii IgM, chorobe z chladových aglutinínov, infekčných vírusových chorobách, plesňových ochoreniach, lupus erytematosus, Waldenstromovej makroglobulinémii, malárii, infekčnej mononukleóze, monocytovej leukémii, lymfosarkóme, pyelonefritíde, retikulóze, sarkoidóze, sklerodermii, trypanozomiáze, tuberkulóze, Hashimotovej tyroiditíde.
Znížené hodnoty IgM môžu byť pri agamaglobulinémii, amyloidóze, lymfoidnej aplázii, dysgamaglobulinémii, enteropatii so stratou proteínov, monoklonálnej gamapatii non IgM, chronickej hepatitíde, chorobe ľahkých reťazcov, lymfoproliferatívnych ochoreniach, kryoglobulinémii, chronickej lymfatickej leukémii, m. Hodgkine, popáleninách, imunodeficitnych stavoch, nefrotickom syndróme.
